Deň 57 a „užitočná v každom okamihu“

Po tom, čo som strávila sobotu editovaním videa, v nedeľu som si chcela oddýchnuť. Celkom akože nerobiť nič sa mi nepodarilo. Dopoludnia sme sa vychytili vyhadzovať veci z komory (muž povzbudený včerajším upratovaním kancelárie pocítil impulz pokračovať v čistke). Po obede som bola jazdiť, čo je sama o sebe odpočinková aktivita (v zmysle že nie je pracovná, inak je dosť namáhavá fyzicky aj mentálne), akurát mi omrzli nohy a ruky tak som sa doma potom musela regenerovať 😀

Čas kedy som sa rozmrazovala som využila na sledovanie vzdelávacieho videa. A potom ešte pri rozhovore s mužom mi napadla téma na článok do YeahCoach, tak som tvorila a písala. A potom som si chcela rámci oddychu čítať, a automaticky som siahla po knihe o marketingu v angličtine, ktorú mám rozčítanú a nachystanú pri kresle.

A potom som išla do vane, ale tiež som si pustila popri tom na mobile video o najväčších chybách pri budovaní YouTube kanála. Teraz by som už rada išla spať, akurát ešte som chcela napísať každodenný článok. Užitočná a produktívna v každom okamihu. A pri tom odkedy zavreli školy, tak som nemaľovala, lebo som „nemala čas“ (prihlásila som sa do ZUŠky na výtvarnú, aby som bola „donútená“ si to zaradiť do programu).

Takže potrebujem urobiť úpravu režimu. Lebo sa zase snažím byť neustále produktívna a využívať každú sekundu času efektívne, ale to už viem ako obvykle končí. Namiesto radostného tvorenia znovu budem v strese že „mám toho veľa“, prestanem chodiť jazdiť lebo nebudem mať psychické sily, a nasleduje celá škála iných nežiadúcich následkov vedúcich k vyhoreniu.

Potrebujem si nastaviť nejaké pravidlá predtým, ako si to prestanem uvedomovať a začnem autopilotom fungovať v tomto starom vzorci. Napríklad že moje víkendové blogové príspevky budú iba dobrovoľné. A raz týždenne si nájdem čas na maľovanie, najlepšie v čase keby som chodila do ZUŠky. A budem si dobíjať si energiu pravidelne. To by chcelo ešte konkrétnejšie si stanoviť, lebo takýto neurčitý zámer len ťažko dodržať, ale dnes už nie, idem spať 🙂