Deň 58 a čudný sen

Dnes som sa zobudila a zostala som úplne zmätená zo sna, ktorý sa mi sníval. Akože to čo má toto znamenať? Úplne kompletne mimo som bola, v tom sne a následne aj po prebudení. Nebudem popisovať celý dej, ale skončila som stratená kdesi v cudzom meste, bez dokladov a telefónu a kľúčov od požičaného bytu, stratila som z dohľadu aj mamu, s ktorou sme tam pôvodne boli, nevedela som kam mám ísť…

Keď som sa trochu spamätala, pre poriadok som dosnívala záver, aby som nezačínala deň s takýmto blbým pocitom. Mamu som našla, mala aj môj batoh so všetkými dokladmi, telefónom a kľúčmi. Ale aj tak ma zaujímalo, čo by to asi tak mohlo znamenať. Lebo na cudzie sny mávam také intuitívne vhľady, ale na vlastné nevidím.

Našťastie kamarátka Alenka Hrončoková robí výklady snov, a tak sme pri čaji v Korze dali reč aj o tom mojom dnešnom. A hoci dej sna bol úplne odlišný ako keď mi robila výklad naposledy (robí výklady snov aj do Vitality, tak minulý mesiac použila môj sen), vysvetlenie bolo veľmi podobné. Neviem vlastne čo by som chcela, strácam sa v tom. Niečo sa zase snažím nasilu pretlačiť a nenasledujem radosť, nedovolím si robiť čo ma baví.

Ale keď som si znova prečítala ten minulý výklad, dáva mi to zmysel. Včera som písala o tom, ako som zase mala potrebu byť „užitočná v každom okamihu“. A bum, presne to bol minulý odkaz – nesnažiť sa stále byť iba užitočná, dovoliť si odovzdať sa procesu, robiť niečo len pre radosť, ponoriť sa do tvorby…

Minule tá túžba po kreativite a slobodnej tvorbe sa zobrazila cez obraz dcéry, ktorá maľuje. Dnes (teda v tom sne) som zase mala ísť spievať, vystupovať na pódiu. Kedysi som spievala v kapele, v rockovej a potom country. Gitara bol môj neodmysliteľný spoločník odkedy ma spolužiak na gympli naučil prvé akordy, a snívala som o tom, že raz budem barová speváčka 😀

Začala som chodiť aj na spev, a to je tiež dobrá príhoda že za akých okolností. Hm, a už je zase neskoro večer a to už nedopíšem. A to som ešte dnes aj vymyslela, ako by som mohla urobiť tú „reality show“ a zdieľať svoju cestu… Tak zajtra začnem písať skorej a poviem vám tú storku o tom, prečo som začala chodiť na spev (a aj prečo som potom skončila)