Deň 62 a „cesty Páně…“

Dnes je veľký deň pre mňa. Urobila som zásadné rozhodnutie. Teda ani nie že by som to nejako chcela. Skôr mi to tak nejako prišlo. A teraz keď sa spätne pozriem, ako to prebiehalo (výhoda každodenného zapisovania 😉 ), kade ma moja duša povodila kým som dospela až do tohto bodu, až teraz vidím zmysel celého procesu.

Prišlo mi dnes, že mám si založiť samostatný anglický YouTube kanál. Keď som pred rokom chcela začať s anglickými videami a pýtala sa, či mám založiť na to samostatný kanál, odpoveď duše bolo jednoznačné NIE. Že mám pridávať anglické videá na môj existujúci slovenský kanál.

Krútila som sa vtedy všelijako a snažila sa viac krát ešte kontrolne sa pýtať. Táto možnosť mi pripadala teda hodne desivá. Predstava, že niekto z môjho publika, kde som si pracne budovala reputáciu, uvidí tie trápne nedokonalé anglické videá, ma privádzala na pokraj kolapsu 😀 . Oveľa jednoduchšie sa mi zdalo založiť úplne nový kanál, o ktorom nikto z mojich známych alebo fanúšikov nebude vedieť, ktorý vlastne ani nikto nebude pozerať, a tak ten trapas nebude až taký tragický 😀

Lenže odpoveď duše sa nezmenila ani na moje ukecávanie a skúšanie, a tak som poslúchla. Trpela som pri tom ako kôň, no čo vám budem hovoriť. Ja, perfekcionistka, ktorá si zakladala aj na veciach, ktoré iní neriešili! Ja, ktorá som radšej cestovala stovky kilometrov urobiť rozhovor osobne, aby som mohla zabezpečiť kvalitu podľa mojej predstavy! Vždy som si skontrolovala a upravila pozadie, vyskúšala rôzne druhy osvetlenia, kúpila som si 2 mikrofóny, aby som mala lepší zvuk…

Lebo online rozhovory robí kde-kto, je to také jednoduchšie, lacnejšie a časovo menej náročné, ale často na úkor kvality. A ja som nechcela riskovať nekvalitný obraz kvôli nestabilnému pripojeniu, alebo nekvalitný zvuk, ak môj hosť nemá poriadny mikrofón, či nevhodnú (z môjho pohľadu) scénu, keď si hosť nevie zostaviť pozadie a osvetlenie a všetko ostatné podľa mojej perfekcionistickej predstavy. A potom mám na tento svoj svoj vyšperkovaný a starostlivo budovaný kanál pridať video ako je napríklad toto?? 😀

Ale prežila som to. A zverejnila som aj ďalších 12 anglických videí. Proste som prijala, že tie prvé budú otrasné, ale musím to absolvovať, aby som sa mohla postupne zlepšovať. Lebo ako Zig Ziglar hovorí:

Nemusíš byť perfektný na to, aby si začal. Ale musíš začať na to, aby si bol perfektný.

A zistila som, že YouTube je oveľa milosrdnejší ako napríklad Facebook. Nikto mi nenapísal žiadny posmievačský koment, ani som nedostala nevyžiadané rady typu čo by som mala robiť namiesto nahrávania takýchto videí. A tak postupne som si zvykla. Prestala som sa hanbiť a trápiť sa s tým, čo si kto pomyslí, a na svoj posledný rozhovor v angličtine už som bola dokonca hrdá 🙂

Rozhodla som sa teda sústrediť viac na YouTube. Študovala som návody, sledovala rozhovory, ale stále to bolo len také teoretické. Stále som nemala jasno, čo vlastne chcem a prečo. Až v poslednom období sa to začalo skladať a formovať. Natočila som svoj prvý rozhovor v karavane a uvedomila si, že to je vlastne to, k čomu by som chcela smerovať.

A pustila som sa do ešte intenzívnejšieho štúdia strategického budovania YouTube kanála (kúpila som si ďalší online kurz, ako inak). Hľadala som usilovne odpovede na všetky otázky, ktoré by som podľa návodu mala mať ujasnené pred založením kanála a nahraním prvého videa.

Keď som si to tak spisovala, došlo mi, že tak ak to mám teraz to nedáva zmysel. Že by to chcelo celé prekopať, začať odznova poriadne, s jasnou ideou a smerovaním. Len čo keď duša kázala nezakladať nový kanál, ale dávať všetko spolu na jeden? Je možné, že by sa to medzitým zmenilo a už je to teraz inak?

Spýtala som sa teda znova. A tentokrát už to bolo také „skoro áno“. Nebola som si istá, čo to je za odpoveď, tak som skúsila sa spýtať na opačný variant, či dávať naďalej všetko spolu na jeden kanál. Tam bola odpoveď úplne jednoznačná – NIE. Tak verím že to znamená, že ešte potrebujem trochu popracovať na tých odpovediach na všetky otázky a ujasniť si koncepciu a zámer, kým budem úplne pripravená založiť fungl nový YouTube kanál.

Každopádne už rozumiem, prečo som mala najprv dávať tie videá na spoločný kanál. Potrebovala som najprv prekonať ten strach z kritiky, z toho, že to nie je dokonalé a čo si o mne kto pomyslí keď to uvidí. Aby to nebolo schovávanie sa, aby som sa dokázala postaviť za seba a prijať sa taká, aká práve som, zbaviť sa potreby byť hneď dokonalá.

A krásne to nadväzuje na seba všetko. Vesmírne načasovanie je dokonalé. Včera som písala o tom, ako som prekonala strachy, a dnes už mi prišiel impulz posunúť sa zase na ďalší level 🙂 Tak jo, challenge accepted, idem na to 😀