Po 3 upršaných dňoch som dnes znova videla modrú oblohu, dokonca Slnko! Koľko radosti 🙂 Keďže najmladšia stredoškoláčka má dištančné vyučovanie a teda nešla na internát, chodí poobede von s Kevinom namiesto a mňa a mne sa tým vytvoril čas na jazdenie, ktorý som samozrejme využila.
Dnes bola kobylka prekvapivo pokojná, a tak popri vychutnávaní si prírody a vnímaní vďačnosti za to, že si môžem ísť zajazdiť do lesa kedy sa mi zachce, som pustila uzdu aj myšlienkam na svoje poslanie. Čo je mojou úlohou práve teraz, v tomto čase? Pre koho som tu? Čo môžem ponúknuť?
A veruže mi aj prišla idea, a celkom sa bavím pri predstave, že by som ju zrealizovala 😀 Akurát že dnes už sa nejdem o tomrozpisovať, lebo už je neskoro a bol to dlhý deň. Večer som sa ešte zúčastnila online záverečnej párty, ktorú organizovala Lovelda Vincenzi pri príležitosti ukončenia svojej prvej série videorozhovorov s úspešnými ženami.
Myslela som, že tam bude pripojených veľa ľudí, ale vysvitlo že tam v podstate boli niektoré speakerky, ktoré ešte niečo porozprávali, a z „cudzích“ som asi iba ja mala odvahu (alebo drzosť) sa pripojiť priamo cez Zoom 😀 (lebo vysielalo sa to aj do FB skupiny). Škoda, že som po hodine musela odísť, lebo som mala ešte koučing s Viktoriyou.
A skončili sme dosť neskoro, tak v písaní budem pokračovať zase zajtra. Moje zdravie je pre mňa dosť vysoko v mojom hodnotovom rebríčku a potrebujem ísť spať v „normálnom“ čase, ak chcem byť zajtra znova plná energie 🙂