Deň 25 o peniazoch

Tak dnes ozaj neviem ako zvládnem napísať, čo sa deje, tak nejako sa mi kopia tie rozsiahle pochopenia, ktoré „niekedy nabudúce“ rozpíšem . Včera ma totiž zaujala jedna vec z toho, čo mi rozprával kamarát. Jedna situácia, ku ktorej som sa stále myšlienkami vracala. Zanalyzovala som si čo robí a prečo je to chyba, čo by si mal uvedomiť a čo iné by v tej situácii mal spraviť…

Lenže po všetkých tých rokoch už dobre viem, že to nie je o ňom. Že keď niečo takto upúta moju pozornosť a neodbytne sa vracia do mojej mysle a mám potrebu mu okamžite volať a všetko mu to „vysvetliť“, znamená to iba že je to niečo, čo so mnou na nejakej úrovni rezonuje. Niečo, čo robím v nejakej forme tiež a nevidím to alebo si to nechcem priznať.

Nakoniec som mu aj volala, ale skôr preto, aby som si ujasnila čo vlastne mi na tom tak vadí, ako preto že by som mu naozaj mala potrebu „vysvetliť“ jeho chybu. Už som sa naučila vnímať signály môjho tela pri rozhovore alebo pri rôznych situáciách, a tak som počas debaty zachytila úplne jasný signál: postoj obete!

Ak som na niečo naozaj alergická tak to je postoj obete so všetkými prejavmi ako:

• sťažovanie sa na vonkajšie okolnosti a obviňovanie osudu (Vesmíru, Boha) že je to nespravodlivé
• ukazovanie prstom na tých druhých, ktorí mi ublížili/ukrivdili/zapríčinili moje problémy
• nájdenie problému na každé riešenie
• výhovorky prečo práve mne niečo nebude fungovať namiesto hľadania ako by to fungovať mohlo
• nariekanie aké je všetko hrozné a nedá sa s tým nič robiť

… a mohla by som takto pokračovať ešte dlho. Dôvod, prečo mi to tak vadí, je že vidím samu seba ešte pred pár rokmi. A v niektorých oblastiach môjho života alebo v niektorých situáciách sa ešte stále prepínam do tohto módu. Niekedy sa pristihnem, a niekedy si to uvedomím až dodatočne, po určitom čase. Lenže druhí ľudia nám nastavujú zrkadlo, a na nich si to vždy spoľahlivo všimneme hneď 😀

A potom som si popísala asi štyri strany poznámok do svojho „denníčka“. Už vidím čo robím, a aj to, čo nerobím, hoci som si sľúbila že budem. Už mi je jasné, prečo mi išiel tak strašne na nervy ten webinár minule, čo mi kamarátka poslala link a vychválila ho a mne sa zdal o príliš „základných veciach“, ktoré ja už dávno viem 😀

V cudzom oku vidí smietku, a vo svojom brvno nevidí.

Slovenské príslovie, ktoré ukazuje naši predkovia poznali tento princíp veľmi dobre 😀

Celé sa mi to tak postupne skladá, len je toho nejako veľa odrazu a neviem to ešte sformulovať jednoducho a zmysluplne, takže ďalší odkaz že „nabudúce“. No a potom som si popísala pár ďalších strán o svojich strachoch a blokoch v súvislosti so zarábaním peňazí. To sa mi vyplavilo samé od seba, a veľký objav to je. Celkovo peniaze sú veľká téma pre väčšinu z nás, značím si teda ešte jedno „nabudúce“.

Ale aby som vás nenechala iba so samými prísľubmi, pridám zatiaľ aspoň tieto skvelé rozhovory o tom, ako si zlepšiť vzťah k peniazom a tým aj svoju finančnú situáciu 😉