Deň 26 a nevítaný hosť

Trucujem. Som rozladená. Pozorujem tú „chuderku obeť“, ktorú by som najradšej vykopla a už s ňou nemala nič spoločné. Lenže to nejde, zdieľame totiž jedno telo, jednu myseľ. A tak sa musím pozerať na to, ako ostentatívne trpí. Ako si fňuká, že si všetci členovia rodiny na nej ventilujú svoje nálady a očakávajú že to vydrží a bude im oporou a nehľadia na to že ona je tiež len človek.

Neviem sa jej striasť. Bola som si aj zajazdiť na koni, to ona nemá rada, ale počkala ma pekne doma. Tak som si povedala, že keď už je tu, aspoň si urobíme párty. A tak som si opiekla tortillové „chipsy“, naliala pohár vína, a ideme si spolu pozrieť nejaký rozhovor. Tim Ferris by mohol byť dostatočne zábavný 😀

No a potom sa asi ešte pôjdem naložiť do vane. A popri tom si budem vymýšľať, kam by som mohla vyraziť karavanom. V súčasnej situácii mám trochu menej možností, ale niečo sa nájde vždy. A keď to bude iba za kopec a ešte aj reštaurácie a kaviarne sú zavreté, tak aspoň ušetrím (a pravdepodobne aj tak nepôjdem nikde, ale rada sa bavím rôznymi predstavami). Takže dnes nemám pre vás žiadne múdra pripravené. Zajtra už mi bude lepšie a verím, že vám budem vedieť poradiť, ako zvládať napätie aj vo vašej domácnosti 😀

P.S. Ukázalo sa, že práve tento rozhovor Marie Forleo s Timom Ferrisom bolo to najlepšie, čo som si v tejto chvíli mohla vypočuť (aká prekvapivá „náhodička“). Takže umrnčané ukrivdené otravné chúďatko je preč, inšpirovaná ja plná energie a nápadov som zase späť 😀