Žijem naplno každý deň, a kultivujem Umenie Žiť - Ars Vivendi.
Z pozície dlhoročného interiérového dizajnéra a konzultanta feng shui učím ľudí, ako si vytvoriť harmonický domov, ktorý ich bude dobíjať energiou a podporovať ich na ceste k splneniu svojich snov.
Konečne znova vidím slnko, a keďže počasie vhodné na jazdenie už v tomto období nie je samozrejmosťou, rada som využila túto ponuku matky prírody a vyrazila na koni do lesa. A znovu som bola prekvapená lekciou, ktorú mi tento výlet pripravil. Tu na okolí žije v lesoch plno zveri. Daniele, srny a jelene sú neškodné, maximálne sa mi kôň občas zľakne, keď nečakane vyskočia z krovia...
Trucujem. Som rozladená. Pozorujem tú „chuderku obeť“, ktorú by som najradšej vykopla a už s ňou nemala nič spoločné. Lenže to nejde, zdieľame totiž jedno telo, jednu myseľ. A tak sa musím pozerať na to, ako ostentatívne trpí. Ako si fňuká, že si všetci členovia rodiny na nej ventilujú svoje nálady a očakávajú že to vydrží a bude im oporou a nehľadia na to...
Tak dnes ozaj neviem ako zvládnem napísať, čo sa deje, tak nejako sa mi kopia tie rozsiahle pochopenia, ktoré „niekedy nabudúce“ rozpíšem . Včera ma totiž zaujala jedna vec z toho, čo mi rozprával kamarát. Jedna situácia, ku ktorej som sa stále myšlienkami vracala. Zanalyzovala som si čo robí a prečo je to chyba, čo by si...
Cítim úplnú vnútornú prázdnotu. Akoby všetky moje myšlienky a emócie vcucla čierna diera. Alebo ako keď vyprázdnite nádobu, lebo sa chystáte do nej nabrať niečo iné. Ešte neviem presne, čo to bude. Možno aj mám hmlistú predstavu, ale stále je tam priestor pre prekvapenie, a to „neviem“ obsahuje nekonečné možnosti . Nie som z toho smutná, ani znepokojená, ani...
Po 3 upršaných dňoch som dnes znova videla modrú oblohu, dokonca Slnko! Koľko radosti 🙂 Keďže najmladšia stredoškoláčka má dištančné vyučovanie a teda nešla na internát, chodí poobede von s Kevinom namiesto a mňa a mne sa tým vytvoril čas na jazdenie, ktorý som samozrejme využila. Dnes bola kobylka prekvapivo pokojná, a tak popri vychutnávaní si prírody a vnímaní vďačnosti za to, že si...
Konečne som našla dosť psychických síl znova sa poprehrabávať v technických veciach. Ako kreatívec a vizionár, žijúci a fungujúci väčšinu času v pravej mozgovej hemisfére, pri riešení technických vecí trpím. Kedysi som zvykla cítiť pri tom priam fyzickú bolesť, hlava mi išla puknúť, dokonca aj také menšie panické záchvaty som mala keď sa mi dlho nedarilo niečo pochopiť alebo...
Včera som si sľúbila, že si pekne prejdem ešte raz svoju víziu, spíšem podrobne svoj ideálny deň, a odpoviem si aj na všetky tie otázky, ktoré zazneli vo webinári. Ale nespravila som to. „Nemám teraz na to čas. Toľko iných vecí ešte treba urobiť. A vlastne to ani nie je zas také dôležité, veď som to robila už toľko...
Zase raz som v tom známom rozpoložení „neviem, čo mám robiť“. Je to fakt zvláštne. Mám popísaných už niekoľko zošitov mojimi nápadmi alebo poznámkami z rôznych školení a seminárov a webinárov a online kurzov. Stačí sa len pozrieť, no nie? Mám plán na týždeň, aj na mesiac, aj dlhodobý plán, aj plno nápadov, víziu, presné postupy, dokonca šablóny alebo návody krok za krokom…...
„A čo ťa k tomu vedie?“ opýtal sa ma kamarát, keď na otázku ako žijem som mu okrem iného odpovedala, že ak by chcel podrobnejší report tak každý deň podávam o tom správu na mojom blogu. Hm, čo vlastne ma k tomu vedie?? Rada by som s pocitom vnútornej istoty suverénne odpovedala, že moja Duša. Ak by som ale mala byť...
Dnes som si urobila oslavu. Nie takú štandardnú, ako si bežne v našich končinách pod týmto pojmom väčšina ľudí predstaví. V mojom ponímaní to bola oslava života. Dopriala som si čo najviac toho, čo si predstavujem ako súčasť môjho ideálneho dňa 🙂 ranná chvíľka rozjímania a nalaďovania sa na radosť a vďačnosti každodenná hodinová vychádzka s Kevinom po lúkach a po lese čas...
