Čo ste si dali na Vision Board?

Ja som si tento rok na jeho vytvorenie nechala dostatok času. No dobre, v skutočnosti je to len veľmi kulantné vyjadrenie mojej prokrastinácie (alebo keď to poviem po slovensky a bez okrás – bola som lenivá a ešte stále ho nemám 😀 ). To ale neznamená, že som nič nerobila. Priebežne som si skúšala rôzne varianty, zvažovala, menila, pridávala a uberala. Plánovanie mi ide, v tom sa vyžívam 😀

Vision Board je pre mňa akýsi druh záväzku, sľub sebe, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som dosiahla stanovený cieľ. Preto je to pre mňa seriózna vec a jeho tvorba si vyžaduje zodpovedný prístup. Takže som preobracala som svoje potenciálne ciele zo všetkých strán, stanovila si tohtoročné pracovné méty aj s číslami, ktoré som niekoľkokrát menila a upravovala, našla najvhodnejšie a najvýstižnejšie formulácie nečíselných cieľov, a konečne som s mojimi plánmi spokojná. Už len vytvoriť ten Vision Board 🙂

Najdlhšie som zvažovala, či zaradím aj ciele iba tak pre radosť, pri ktorých viem, že pokušenie vykašľať sa na to bude veľké, lebo chýba tá spaľujúca túžba po zmene, ktorá by mi pomohla prekonať slabé chvíľky, ku ktorým u mňa pravidelne dochádza.  Nakoniec som si povedala, že si ich tam dám! A keď už ich tam mám, a stalo sa to tým pádom pre mňa záväzné, rozhodla som si vytvoriť podpornú motiváciu – verejný záväzok 🙂

Tak čo som si to vlastne vymyslela?  Totiž rozhodla som sa, že chcem mať zase dobrú postavu, čo v mojom poňatí znamená 52 kg a pekne vyformovanú. So svojou postavou som roky bojovala. Ženy v našej rodine majú geneticky dané kypré ženské tvary, postavičku „krv a mlieko“, jesť nám chutí a metabolizmus funguje len s vypätím všetkých síl. A v mojom veku (patrím už medzi „mladé s dlhoročnými skúsenosťami“ a pomaly strihám meter do polstoročnice) už ozaj v tomto smere nemám nič zadarmo. S postupom času som si našla svoj spôsob, ako sa udržovať v únosných hraniciach, a mala som dokonca obdobia, keď som bola so svojím výzorom spokojná. Lenže tri roky dozadu som mala dosť ťažké obdobie, nedostatok energie som sa pokúšala dohnať jedlom, a nabrala som 2-3 kilá nad svoj obvyklý štandard. Nič tragické, zmestím sa do väčšiny svojich pôvodných vecí, a môj muž mi aj tak stále opakuje, že som krásna, a dokonca som sa v posledných rokoch konečne naučila mať sa rada taká, aká som, prijať svoju postavu a prestať sa hnevať na svoje výzorové nedostatky.

Tak prečo som si to vymyslela? Je to experiment, chcem si overiť, ako funguje motivácia. Podarí sa mi schudnúť, aj keď nemám žiadny výrazný problém so súčasným stavom, len ma proste teší, keď som (v rámci svojich možností daných geneticky a tiež v kontexte daného veku) štíhla a krásna? Doteraz sa mi to nepodarilo, uvidíme, ako zafunguje plán, nástenka cieľov a verejný záväzok 🙂  A ako je to s tou láskou sama k sebe? Môžem sa mať rada aká som, a súčasne sa snažiť zmeniť, byť podľa svojich merítok krajšia? A má to vôbec zmysel podstúpiť všetku tú námahu, keď by som ten čas mohla možno využiť zmysluplnejšie, a proste zostať taká, aká som? Sama som zvedavá, budem vás priebežne informovať.

No a druhý plán je ešte nepotrebnejší a nezmyselnejší, ale o to väčšia radosť by to bola. Dala som si za cieľ naučiť sa vyskočiť na svojho koňa bez sedla! Momentálne na to potrebujem vyvýšeninu minimálne pol metra, aby som sa na niekoľko pokusov značne neelegantným a málo ladným spôsobom ako tak vydriapala. Na svoju obhajobu uvádzam, že kôň má chrbát v úrovni  mojej hlavy, a nie je sa čoho zachytiť 😀 . Tiež to nijako veľmi nepotrebujem, bez sedla jazdím len občas, a v okolitom teréne už mám záchytné vyvýšené body, z ktorých sa v prípade potreby viem nejako dostať hore, no ale – jaká frajerina by to bola?! Postačí to ako motivácia? To že by to bola frajerina a haluz? Uvidíme. Možno keby tomu niekto uveril, ja osobne teda mám zatiaľ pochybnosti. Nuž ale cieľ je cieľ, keď som si ho už raz dala, idem do toho!

A čo ste si tento rok dali na Vison Board vy?