Deň 16 a farebný svet

Štvrtok je pre mňa deň kedy nechávam voľnosť svojej kreativite. Už asi 2 roky pociťujem, že by som chcela niečo tvoriť – maľovať, kresliť, vytvoriť si mandalu, proste čokoľvek. Len som si tak nejako nevedela nájsť čas. Potom už som bola viac odhodlaná, vyhradila som si čas, len buď mi do toho „niečo prišlo“, alebo mi samotná príprava zabrala celý vyhradený čas.

Tento rok som dokonca už aj niečo namaľovala, len to bolo celé stále také rozpačité: na jednej strane veľká túžba, na druhej strane stále nejaká neviditeľná stena. Postupne som síce zistila, čo ma brzdí, ale iba samotná informácia stále nebola postačujúcim spúšťačom. A tak som sa prihlásila do ĽŠU. Každý týždeň mám vyhradený čas, kedy tvorím 🙂

To, čo ma brzdilo, bol môj perfekcionizmus a potreba „užitočnosti“. Nedovolila som si iba tak si kresliť, vždy som začala riešiť, čo by to malo byť aby to bol vhodný symbol, kde si to zavesím alebo akému účelu to bude slúžiť, potom som nekonečne dlho hľadala vhodnú predlohu. A tú som buď nenašla, alebo som našla len som sa bála že sa mi to nepodarí tak ako si predstavujem a nechcela som iba tak „zničiť“ plátno… a nakoniec som z toho mala viac stresu ako radosti a k samotnému maľovaniu som sa nedostala.

A tak teraz cielene trénujem tvorenie bez potreby dokonalého výsledku. Tému zadá učiteľ, viem že si to nikam nezavesím, neriešim ako to bude vyzerať. Iba sa hrám, nechávam sa unášať tvorením a užívam si proces. Udelila som si konečne povolenie urobiť niečo neužitočné a nedokonalé, iba tak, pre radosť z tvorby, tak ako to robia deti 🙂

Deti to robia úplne prirodzene. My dospelí často „nemáme čas“ na také „hlúposti“, lebo „musíme“ predsa byť zodpovední a robiť čo sa od dospelých očakáva. V skutočnosti ale venovať sa činnostiam, ktoré nám spôsobujú radosť, je to najužitočnejšie a najzodpovednejšie, čo môžete urobiť. To sú totiž veci, ktoré nás spájajú s našou dušou a zvyšujú naše vibrácie 😉

Iba keď sme napojení na svoju dušu, keď vieme, prečo sme sem prišli a čo je našou úlohou, iba vtedy vnímame svoj život ako vnútorne naplnený a šťastný. Dosahovanie vonkajších cieľov nám môže priniesť chvíľkové uspokojenie, nikdy to ale nebude ten hlboký vnútorný mier, to vedomie že sme správne, že sme v poriadku takí akí sme, že náš život má zmysel. Ako často si dovolíte urobiť niečo iba tak, pre radosť?