Dnes som si urobila oslavu. Nie takú štandardnú, ako si bežne v našich končinách pod týmto pojmom väčšina ľudí predstaví. V mojom ponímaní to bola oslava života. Dopriala som si čo najviac toho, čo si predstavujem ako súčasť môjho ideálneho dňa 🙂
Namiesto vypísania jasných pravidiel výzvy som sa rozhodla ako minimálny cieľ pokračovať v dennom písaní blogu a postupne zvyšovať záťaž. Rovnako ako pri fyzickom tréningu. Mám plán, ktorý sa mi tak s odretými ušami zatiaľ darí plniť. A postupne si budem pridávať, čo mi príde ako vhodné.
A ešte nejaký čas chcem vnímať všetky aspekty toho, čo mi to prináša. A hľadať rovnováhu medzi konaním a bytím. Všímať si svoje „prečo?“ Pozorovať svoje staré vzorce, a vedome ich nahrádzať novými. Všímať si, kedy ešte nabehnem do starého „zachraňovacieho módu“ a zamerania na ostatných, a pokojne sa vždy vrátiť späť do svojho stredu, do toho čo cítim že je pre mňa momentálne správne.
Takže nakoniec ten môj „nový začiatok vo veľkom štýle“ vyzeral úplne inak ako som si ho pôvodne predstavovala 😀 . A nenatočila som ani video o rituáli. Ale cítim, že takto je to pre mňa akurát. O rituáli ešte napíšem, aj keď nie o tom dnešnom. Bude to o mojom prechodovom rituáli s kňažkou Radkou, ktorý som si dopriala ako narodeninový darček sama sebe 🙂
P.S. Fotky nie sú z dneška, a všetky sú dielom mojej obľúbenej skvelej fotografky Vandy Mesiarikovej 🙂