Deň 24 a čierna diera

Cítim úplnú vnútornú prázdnotu. Akoby všetky moje myšlienky a emócie vcucla čierna diera. Alebo ako keď vyprázdnite nádobu, lebo sa chystáte do nej nabrať niečo iné. Ešte neviem presne, čo to bude. Možno aj mám hmlistú predstavu, ale stále je tam priestor pre prekvapenie, a to „neviem“ obsahuje nekonečné možnosti .

Nie som z toho smutná, ani znepokojená, ani frustrovaná, proste úplne nič, prázdno. Vlastne sa v tom cítim celkom príjemne. Lebo je to dosť energeticky náročné stále niečo robiť, pracovať na sebe, na zmene svojho vnútorného nastavenia aj vonkajších návykov, na posúvaní svojho podnikania a limitov čoho som schopná. Alebo stále hľadať, čo ešte mám urobiť pre svoj rast a pokrok, snažiť sa nejako sa motivovať alebo hľadať inšpiráciu, snažiť sa znova sa ponoriť do flow a stále niečo ROBIŤ, večný beh…

Dnes mám chuť to aspoň na chvíľu zabaliť, chce sa mi iba BYŤ. Nič nerobiť, nič nehľadať. Ani sa nepokúšať meditovať a napájať na Dušu alebo Zdroj alebo čokoľvek iné a klásť si otázky ako z toho von. Nesnažiť sa byť efektívna alebo užitočná, pustiť akúkoľvek snahu a predstavu výsledku. Iba si to zažiť, prijať aj prázdnotu. Jednoducho iba byť.

Keď som sa prvý krát stretla s týmto výrazom, netušila som, čo si mám pod tým predstaviť. Som od prírody aktívna a plná energie (mojím prvkom je drevo), a tak by som najradšej stále niečo nové začínala a fičala na plné obrátky. A tiež som bola zvyknutá o všetkom logicky rozmýšľať, byť nastavená na výkon, dosahovať ciele viac mužským spôsobom. Nikdy by ma nenapadlo, že človek ako ja sa môže naučiť vnímať energie, počúvať intuíciu, rozprávať sa so stromami, a niekedy dokonca „iba byť“ 😀

Nestalo sa to samozrejme zo dňa na deň. Bola to dlhá a kľukatá cesta plná prekvapení a nečakaných „náhod“. To si tiež musím poznačiť ako námet na článok, lebo dnes už to v mojom stave „iba bytia“ nevyplodím. Skúste si aj vy nájsť niekedy čas zastaviť sa, všetko pustiť a dopriať si úplné vypnutie, reset, proste – iba byť 😉