Deň 39 o mýtoch spojených so speňažením svojej vášne

Aj dnešný deň som strávila v karavane. Mám pocit že tento pobyt začína plniť svoj účel. Toľko objavných vecí som vydolovala kdesi z hĺbky mojej duše! Dnes som mala na to ideálne podmienky: od rána pršalo, a kúrenie sa nepodarilo spojazdniť, takže okrem povinných vychádzok s Kevinom jediné čo sa dalo robiť bolo sedieť zababušená do deky a hľadať odpovede na svoje otázky 😀

Moje veľké uvedomenie sa týka pochopenia pre mňa úplne zásadnej veci ohľadom vášne a biznisu. Lebo dnes je vo svete online marketingu hodne využívaný slogan v zmysle „Nájdi svoju vášeň, pretav ju do online biznisu a potom už len ži život svojich snov“. A niekomu to tak naozaj funguje (ak teda zobrazujú na FB a Instagrame pravdu, a predovšetkým ak ich vášňou je práve online marketing 😀 )

Po piatich rokoch neustáleho vzdelávania a skúšania a zbierania skúseností v oblasti online „podnikania“ by som už ku každej časti tohto sloganu vedela priradiť celú obsiahlu brožúru (alebo e-book 😀 ) o tom, ako je to myslené, a za akých podmienok a pre koho by to teoreticky mohlo platiť. Týmto nijako nechcem znevažovať túto ideu, a poznám osobne veľa ľudí, ktorým sa podarilo začať sa takto živiť niečím, čo ich baví a čo je ich poslaním. Ale poznám ešte viac takých, ktorým sa to nepodarilo (vrátane mňa).

Celý ten čas som sa snažila odhaliť, kde robím chybu, a hľadala tú zázračnú chýbajúcu informáciu, vďaka ktorej to konečne zmením. Dnes mi ale došlo, že to proste nie je univerzálne platná poučka. Proste nie vždy je možné alebo vhodné snažiť sa z vášne vytĺcť biznis 😀 . Prvotné zamyslenie spôsobila Elizabeth Gilbert v rozhovore, ktorý som pozerala už asi tretí krát, lebo je fakt plný myšlienkových skvostov pre mňa (ktoré konkrétne to boli by som tiež chcela niekedy rozpísať, predovšetkým myšlienka o „shit sandwich“ stojí za rozsiahlejšiu zmienku 😀 ).

No a dnes som si spomenula na svoju životnú etapu spred takmer 20 rokov, kedy som si tiež myslela že idem nasledovať svoju vášeň a premeniť ju na biznis. Mojou vášňou boli (a stále sú) kone. Snívala som o tom, že jedného dňa budem mať svoju usadlosť niekde uprostred prírody, kde budem mať ranč s koňmi a poskytovať výuku jazdenia a niekoľkodňové zážitkové vychádzky na koňoch. No a ešte že tam bude aj relaxačné centrum a wellnes a reštaurácia s galériou a tak.

Opustila som prácu interiérovej dizajnérky v interiérovom centre, prijala som prácu ošetrovateľky koní v jazdeckom klube a absolvovala štúdium ako učiteľ jazdy na koni. Bola som na seba hrdá, že som sa odvážila urobiť tento prvý krok k splneniu svojho sna. Trávila som celé dni pri mojich milovaných koňoch, učiť decká jazdiť ma tiež veľmi bavilo, a tešila som sa ako získam cenné skúsenosti potrebné k prevádzkovaniu môjho vlastného ranča.

Aj som získala. Uvedomila som si, aké to je zaväzujúce chovať zvieratá, o ktoré sa treba denne starať, koľko fyzickej práce to obnáša, aké organizačné, finančné, personálne a iné problémy treba neustále v takejto prevádzke riešiť… A pochopila som, že toto všetko ja vlastne vôbec NECHCEM! Ja chcem mať iba svojho jedného koňa, s ktorým mám partnerský vzťah a nechcem ho nikomu prenajímať alebo iným spôsobom sa snažiť vytĺcť z neho peniaze.

A tak som s tým po pol roku skončila, a odvtedy jazdiť chodím iba pre radosť. Je to moja vášeň, a peniaze na to si zarábam iným spôsobom. Príbeh majiteľky jazdeckého klubu, kde mám teraz koňa, je zase iný. Aj jej vášňou sú kone, a tak prevádzkuje stajňu so svojimi aj cudzími koňmi, čistí im boxy, kŕmi ich, venuje sa výuke jazdy, zaobstaráva seno, slamu, veterinárnu starostlivosť, veľa, veeeeľa roboty je s takou stajňou s 20 koňmi. Ale to je jej život, jej rozhodnutie, a jej to „živiť sa svojou vášňou“ takto funguje a skvele sa tak dopĺňame 🙂

Tým som len chcela ukázať, že každý to máme inak, nefunguje jednotný návod pre všetkých, jeden univerzálny model. A ešte viac uvedomení som dnes mala, akurát už sa mi vybíja baterka na počítači a tiež už je dosť neskoro, tak idem zaliezť pod perinu, nech nezmrznem (je tu taká zima vnútri že Kevinovi keď zíva tak ide para od úst)