Deň 40 a zmena plánu „zhora“

Včera, keď som zistila že kúrenie už sa nepodarí spojazdniť a predpoveď uvádza celodennný dážď a nočnú teplotu 6°C, stála som pred rozhodnutím: vrátiť sa domov do pohodlia civilizácie, alebo sa vystaviť nepohodliu a sťaženým podmienkam? Rozhodla som sa zostať. Z času na čas je fajn zažiť aj nepohodu, aby človek potom vedel oceniť všetky tie „samozrejmosti“ svojho domova 😀

Ukázalo sa, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie, písala som o tom včera a ešte sa k tomu dúfam vrátim v nejakom článku. Lebo veľké veci som si uvedomila a ktoré verím že aj pre niekoho iného môžu byť objavné. A umožnilo mi to práve to vystúpenie z môjho „normálneho“ života, nutnosť riešiť úplne inak bežné každodenné veci. Mozog sa tým prepne do kreatívneho módu, takže dokáže uvidieť všetko z iného uhla pohľadu a priniesť nové nečakané riešenia 🙂

A tak som sedela pod dekou a zapisovala a zapisovala. Večer, keď už začala byť ozaj zima, som chvíľu aj zvažovala možnosť ísť na noc domov. Že veď už som porobila dosť objavov, nemusím tu takto mrznúť. Ale potom zvíťazila zvedavosť a túžba po ďalších objavoch, a tiež detská radosť z tohto nového dobrodružstva. A tak som sa naobliekala, poprikrývala a išla spať.

Ráno som sa zobudila už pred piatou, vonku bolo 5° a v karavane o čosi teplejšie – príjemných 7°C. Pár rokov dozadu som mala obdobie, kedy som sa budila ráno okolo piatej a mala som veľmi rada tie pokojné rána a príjemne dlhé dni. Len potom zase prišlo iné obdobie a odvtedy sa mi už nepodarilo k tomu vrátiť, tak som si to teraz vychutnala. Kým sa rozvidnelo dostatočne na rannú vychádzku, tak som si stihla pozrieť jeden rozhovor a vyskúšať (konečne) masáž tváre hodvábnymi rukavičkami, ktoré som si kúpila aj s kurzom a ešte som si nenašla čas pozrieť návod 😀

Akurát po vychádzke namiesto ďalšej práce som musela riešiť ďalšie technické problémy v karavane, a keďže som zistila že nemám potrebné náradie, musela som sa zbaliť a ísť domov. Ale zase zistila som, že už dokážem celkom s prehľadom takéto veci zvládať. Skúsila som najprv nájsť sama riešenie v talianskom manuáli, potom som skusmo niektoré veci hľadala a pokúšala sa nájsť príčinu alebo odstrániť závadu.

Po niekoľkých telefonátoch a niekoľkých ďalších pokusoch, keď som pochopila že to nemám ako vyriešiť a musím ísť domov, aj túto zmenu plánu som prijala s pokojom. Asi to má nejaký zmysel, keď ma takto Vesmír úplne jednoznačne usmernil. Vrátila som sa domov, vyriešila akútny problém, a stihla som si ísť ešte aj zajazdiť, takže nakoniec pekný deň to bol.

A tá horúca sprcha potom! A to teplo doma, a toho priestoru všade, a to pohodlie mojej domácej pracovne, všetko čo potrebujem na dosah ruky, výber jedla v komore a kuchyňa s plným vybavením… 😀