Deň 45 o prekonaní bariéry

Tak toto bola aká haluz 😀 Popri tvorbe článku a všeličoho iného (lebo dnes som mala kreatívny deň bez nejakých veľkých vyrušení, tak ako som sa rozhodla že to budem robiť) som si potrebovala urobiť prestávku. Chvíľu som si upratovala pracovné miesto a vytrieďovala kopu, čo sa mi vytvorila vedľa stola, lebo som tam odkladala všetko, čo som nechcela mať na stole a nevedela som kam to mám na rýchlo odložiť.

A potom som ešte chcela mať trochu dynamického pohybu. Na vychádzku do tej našej divočiny za domom už bola tma, tak som sa rozhodla, že si radšej zatancujem. A keďže si platím mesačne Spotify Premium (dcéra ma ukecala že ho „nevyhnutne potrebuje“, a ja som si potom myslela že to tiež potrebujem na pridávanie podcastov, tak ho máme teraz spoločne), rozhodla som sa že ho aspoň využijem, že si pustím nejaké pesničky.

Inak ja veľmi nemusím tieto všelijaké moderné apky, lebo to vždy obnáša hľadanie a učenie sa ako sa to ovláda, a toho si ja dosť užijem pri vytváraní stránok a ostatných vecí pre moju online prácu/hobby. A vlastne aj tak hudbu počúvam iba málokedy, lebo na počítači pri práci keď sa chcem sústrediť tak potrebujem ticho, a relaxujem spravidla vonku pohybom, a keď niečo chcem počúvať pri varení alebo vyvesovaní prádla tak si pustím radšej nejaký rozhovor v angličtine.

Dnes som ale dostala chuť urobiť si „didžinu“, a tak som využila pripravené playlisty na Spotify a hľadala nejaký diskovýber z 80 – tych rokov. Pustila som prvý, ktorý som našla, a tešila sa ako blázon – úžasná energia! Spomenula som si na časy, kedy som bola hviezdou diskoték a skákala som ako divá 😀 Druhá pesnička bola tiež riadna „vypaľovačka“, a tak som znova skákala a spievala si do toho, až som bola spotená a zachrípnutá (ešte že nebývame v činžáku ale v dome, lebo susedia by už volali policajtov na mňa 😀 )

A teraz tá haluz. Chcela som trochu spomaliť, a rozmýšľala som aké som mala ešte obľúbené hitovky z tých čias. Spomenula som si na Alphaville, a tak som sa vybrala k počítaču, že si nejaký zadám do vyhľadávania. A pri tom tak zo srandy sa prihováram v duchu počítaču: „Tak schválne, či vieš čítať aj myšlienky (lebo veď viete že počítač zaznamenáva všetko, čo si pozeráte a ponúka vám podľa toho reklamy aj možnosti vyhľadávania), teraz nejaký Alphaville by som chcela“.

A hádajte, čo začalo hrať! Big in Japan, klasika od Alphaville 😀 Tak to ma fakt pobavilo 😀 A keď už som bola v tej tínedžerskej nálade, tak som si aj založila svoj prvý album na Spotify. Predtým, keď mi dcéra púšťala jej albumy a radila, nech si nejaký založím a stiahnem do mobilu (keď už si platíme to Premium), zdalo sa mi to ťažké, nevedela som na to prísť a študovať návod sa mi nechcelo.

Teraz som si iba tak popri spievaní a podskakovaní skusmo niekde ťukala, a hurá – mám to! Nakoniec to nebolo až také ťažké, stačilo len zmeniť prístup, prestať si v duchu frflať a sťažovať sa a uvoľniť detskú zvedavosť. Cítim sa tak mladistvo teraz 😀 Inak vyzerá to ako banálna storka, ale má to hlboký presah do života:

• našla som nový spôsob, ako sa veľmi rýchlo preladiť a dobiť energiou
• v praxi som si pripomenula, ako zmena prístupu pomôže vyriešiť predtým nevyriešiteľné
• držať krok s dobou a učiť sa nové veci prináša so sebou veľmi svieži pocit mladosti a kompetentnosti 😀
• každé ďalšie prekonanie bariéry (hoci aj takejto malej a nepodstatnej) posiluje náš „sval“ odhodlania a schopnosti prekonávať prekážky, je to nácvik na pokojné prekonávanie aj väčších životných výziev

Ako pristupujete k riešeniu problémov? Ste zvyknutí si frflať a sťažovať sa? V ktorej oblasti zažívate svojho života zažívate najčastejšie nejaké výzvy? V pozorovaní svojho správania môžete nájsť cenné informácie o sebe a svojich blokoch či obmedzujúcich presvedčeniach, a často už len uvedomenie si situácie môže pomôcť k vedomej zmene prístupu a zlepšeniu kvality života 🙂