Včera večer som sa pred spaním nalaďovala na to, aké to bude, keď už budem žiť tak ako si to plánujem a ako si o tom snívam. Keď už budem úplne prirodzene a ľahko tvoriť každý deň videá, písať články, natáčať inšpirujúce rozhovory so zaujímavými ľuďmi… a snažila som sa navodiť si ten pocit šťastia, tú radostnú eufóriu, ktorú som si predstavovala že budem cítiť…
A potom som sa do toho na chvíľu úplne vžila, a pocítila som niečo úplne iné – radostné vzrušenie, nadšenie a dychtivosť tvoriť… a uvedomila som si že „wow, veď to môžem zažívať už teraz, každý deň!“ A v ďalšej sekunde som si uvedomila že „sakra, a prečo ma to prekvapuje?? Veď to je presne to o čom druhým rozprávam celý čas!“
Takýchto prekvapení a A-HA momentov, kedy som niečo nové objavila a vzápätí zistila že som na to predsa v minulosti už prišla (niekedy aj viac krát), sa mi v poslednom čase deje čoraz viac. Vlastne už si ani nepamätám kedy naposledy som prišla na niečo úplne nové a prevratné v oblasti osobnostného rozvoja 😀
Ako sa môže stať že človek si uvedomí vec, ktorá mu môže zázračne zmeniť život, a potom na ňu zabudne???
Väčšinu nášho života (vraj až 90%) naše správanie a konanie riadi podvedomie. Konáme a reagujeme automaticky, nezamýšľame sa nad tým – príde situácia a náš autopilot vytiahne reakciu, ktorú sme si nastavili niekedy v detstve, keď sme sa „učili“ ako svet funguje. Mimochodom krásne o tom rozpráva terapeutka Iveta Havlová, ak budete mať niekedy dosť času tak si určite pozrite napríklad tento rozhovor:
A tak sa môže ľahko stať, že človek prijme novú informáciu, na základe toho pochopí čo treba v živote robiť inak, a plný nadšenia začne podľa toho konať. Lenže kým informácia nepresiakne až na úroveň podvedomia, kým nedôjde k preprogramovaniu autopilota – zákonite (pamätajte na tých 90%) staré „vzorce prežitia“ zvíťazia.
Vo svojom živote som zmenila už množstvo vecí a stále na tom pracujem. Vlastne celá moja metóda Umenie Žiť (po latinsky Ars Vivendi) je zameraná na preprogramovanie autopilota a vedomé vytváranie si vysnívaného života, a verte že naozaj funguje 😉 Akurát neustále podceňujem jeden faktor – čas. A aj keď už nie som už ani zďaleka taká netrpezlivá ako kedysi, stále mám ešte tendenciu snažiť sa veci urýchliť, zobrať si toho viac odrazu – lebo veď ja to predsa všetko viem a toľko som už toho dokázala, tak pre mňa tie zákonitosti o ktorých rozprávam už neplatia 😛
Ale platia. A tak si pekne idem ešte raz roztriediť svoje priority a vyškrtať si ten zoznam vecí, ktoré som sa chystala odteraz každý deň robiť 😀