Deň 50 v Tatrách

Vo Vysokých Tatrách som už nebola roky. Ako deti sme často chodili s rodičmi na turistiku. Tatry sme mali pochodené krížom krážom – Vysoké aj Nízke, Belianske aj Západné, aj všetky ostatné pohoria v Československu (inde sa veľmi nedalo, súdruhovia si nás držali pekne nakrátko). Tak sa to vtedy robilo, po víkendoch sa ľudia vybrali do prírody – do hôr alebo do záhrady či na chalupu.

Lebo veď čo cez víkend – nákupáče neboli, v telke tiež nič, chodiť do kostola sa nenosilo. Čas plynul tak nejako pomalšie, ľudia neboli takí uštvaní. Ale každá doba má svoje špecifiká a ja som posledná, ktorá by išla nariekať že to bolo kedysi lepšie 😀 Lebo zase cestovať sa dalo len v rámci nášho rozkvitajúceho socialistického tábora, a moja budúcnosť bola jasne nalinkovaná – kancelárska práca v elektrárni alebo v chemickej. A zbohom, sloboda.

Neviem, prečo v poslednom čase toľko spomínam. Možno tie miesta známe z detstva vytiahli z hĺbky pamäte na svetlo dávno zabudnuté spomienky. S turistikou a špeciálne s Tatrami sa mi ich spája veľa. Väčšinou sú to len také útržky. Napríklad ako sme stanovali v kempe na Roháčoch. Boli sme s bratom ešte deti, tak mama nám zobrala do stanu aj páperovú duchnu, aby sme v noci nezmrzli.

Nie len detské, ale aj teenagerské. Mládežnícky výstup na Rysy napríklad, to bola vždy veľká udalosť. Plný Šport kemp mladých ľudí z celej republiky, cez deň súťaže, večer zábava. A masový výstup na vrchol v neprerušenom zástupe. Raz som bola odfotená aj v novinách, lebo som bola na vrchole zrovna v čase, keď tam nejakého papaláša vyviezli vrtuľníkom.

Alebo ako sme počas výšky išli s kamarátom pešo od jaskyne Domice krížom cez celé Slovensko a na piaty deň sme ukončili putovanie v Tatrách výstupom na Rysy 🙂 Krásna akcia to bola. Dnes už by som bola na to asi príliš pohodlná, ale vtedy sme kráčali celé dni, v batohu spacák, sveter, a cez plece gitaru (kázal mi zobrať len veci nevyhnutné pre prežitie a vtedy gitara medzi ne rozhodne patrila). Prespávali sme vonku, kde nás zastihla noc, iba tak „pod širákom“. To by ste neverili, koľko hviezd vidno na nebi, keď spíte v lese a všade okolo je úplná tma 😀

Ale dnes sme to poňali iba tak rekreačne – z Lomnice k Studenovodským vodopádom, na Hrebienok a dole do Smokovca. Krásna inverzia bola, dole hmla, hore slnko. Ale najviac ma asi potešil následný obed v reštaurácii v Smokovci, v dnešnej dobe veľká vzácnosť 😀 Iba na terase pochopiteľne, ale bola zasklená a mali tam aj infražiariče, tak sa to celkom dalo 🙂