Deň 51 o rozhodovaní

Dnes som si myslela, že budem mať taký oddychovejší program. Že iba prepíšem ten článok, čo mi z YeahCoach vrátili s inštrukciami čo by som mohla doplniť, a nahrám audio k článku, ktorý už je schválený. A ešte dohodnutá priateľská konzultácia v angličtine k mojej anglickej stránke, a popoludní CASTILLday (v pondelok vždy chodím ku nám do firmy porobiť ak niečo treba a poliať kvety v kancelárii).

A keď už tam budem, mohla by som aj natočiť ten rozhovor, ktorý máme rozjednaný už vari 3 týždne (doma nemám dostatočne rýchly internet, tak som vylobovala investíciu do lepšieho pripojenia vo firme). Akurát sa mi to nejako zase vymklo z rúk. Nestanovila som si časový limit na prepisovanie článku, a tak som išla na autopilota v starom režime – prepisovala som a prepisovala, a stále to nebolo dokonalé. Medzitým bol obed, konzultácia, presun do kancelárie, pár firemných vecí, a článok stále nebol hotový.

Zbadala som sa až okolo šiestej večer, keď manžel už odchádzal z práce, a ja som stále riešila nejaké slovíčka kdesi v polovici článku. A dosť, takto to nikdy nedokončím! Druhá polovica už mi išla rýchlejšie, uspokojila som sa s verziou, ktorú som prepisovala asi iba 5x namiesto 50 😀 Tak ešte nahrať to audio (rozhovor som medzitým dohodla na zajtra). Domov som sa dostala večer o deviatej.

A znova dilema: mám ešte písať článok na blog, alebo si radšej pripraviť ten rozhovor na zajtra ráno? Samozrejme že dôležitejší je ten rozhovor. A vlastne musím naozaj písať každý deň? Aj tak si to nikto nevšimne… Čo sa stane, keď dnes vynechám?

Lenže ja viem čo sa stane. Akonáhle poruším pravidlo každodenného písania kvôli prvej výhovorke, nabudúce prídu ďalšie. A budem častejšie riešiť dilemy a zvažovať dôvody, prečo dnes nie. A to už nechcem. To už poznám, je to časovo aj energeticky náročnejšie, ako proste bez rečí sadnúť a napísať.

Lebo rozhodovaním zbytočne strácam čas, takže ak sa nakoniec aj rozhodnem písať tak mi ho zostane menej, a ak sa rozhodnem že nie tak mávam zase pocity viny (a niekedy ma doženú predsa len písať, a to už mám úplne málo času a celé to rozhodovanie a pocity viny vlastne boli úplne zbytočná strata energie…) A tak dnes je to síce kratšie, ale zato bez dlhého rozhodovania 😀