Tak som sa konečne dostala k úprave nášho rozhovoru so Zuzkou Freyja. Vyvinul sa z toho celkom slušný výstup na vrchol 😀 . Najprv som chcela natočiť iný úvod, ako tam bol nahratý, lebo sa mi zdalo že je zbytočne zdĺhavý a že sa pri tom nepozerám do kamery a že proste nie je použiteľný. Okolo pol jedenástej som sa teda vybrala do kancelárie, že to natočím ešte raz.
Najprv sa mi nedarilo napodobniť scénu, stále som mala nejaké divné svetlo a obraz nebol dostatočne kvalitný. Natrápila som sa so štelovaním a upravovaním všetkého možného. Keď som usúdila, že lepšie to už nebude, natrápila som sa aj s nahrávaním. Lebo hoci som vedela, čím chcem začať a aké posolstvo chcem odovzdať, stále mi to nejako nešlo sformulovať.
Keď už sa mi podarilo nahrať ako-tak použiteľný variant, po skonvertovaní a spojení s pôvodným rozhovorom som zistila, že kvalita obrazu v novej nahrávke je viditeľne horšia ako v pôvodnom rozhovore a usúdila som, že je to nepoužiteľné. Rozhodla som sa teda natočiť to na mobil. Lenže držiak mobilu už bol nalomený, a malý statív už tiež všeličo zažil a zanechalo to na ňom stopy.
Najprv som teda musela vyriešiť uchytenie mobilu (lepiacou páskou 😀 ). Tiež som skúsila niekoľko krát to povedať, kým sa mi zdalo že už to môže byť. Po spojení s pôvodným videom som zistila, že obraz je v pohode, akurát zase je viditeľne iná hlasitosť, takže tiež nič. Pustila som si ešte raz pôvodnú verziu, a už sa mi nezdala až taká hrozná 😀
Potom som sa pustila do samotného videa. Vystrihovala som pauzy a balastné slovíčka, aby to malo dynamiku (dnes sú ľudia už fajnovejší na kvalitu aj na čas), pridávala som fotky (dcéra ma sfungala, že nemôžem dávať video kde celý čas iba sedíme a rozprávame, že to musí byť zaujímavejšie, s fotkami, meniť scénu…) a doplnila adresu Zuzkinej webstránky.
Potom skonvertovala a nahrala na YouTube, vytvárala úvodný obrázok, nastavovala všetky nastavenia pre vyhľadávače, vymýšľala popis, a okolo ôsmej večer konečne zverejnila a pridala na FB. Medzi tým sme si s mužom uvarili v našom kumbálku vo firme jednoduchý obed (tiež trávil sobotu v kancelárii a dorábal čo nestihol cez týždeň) a boli sa prejsť na pol hodinku so psom na pole, ale celý ostatný čas som dnes venovala úprave videa. A to som ešte nevkladala titulky!
Tak za týchto okolností neviem – neviem, či ešte stále chcem byť youtuber 😀 Jedine že by sa mi podarilo zohnať nejaký team a tieto technické veci delegovať. Alebo naďalej pridávať iba neupravené rozhovory. Alebo získať viac zručnosti v tom – viac natáčať a editovať a cvičiť si tak pravidelne všetky tieto veci 🙂
Tu je môj dnešný výtvor – rozhovor s výtvarníčkou Zuzkou Freyja. Zdieľa v ňom svoju cestu k opätovnému nadviazaniu spojenia so svojou dušou, ktorá je v mnohom podobná tej mojej. Príjemné rozprávanie o hľadaní a nachádzaní, o ceste na druhý koniec sveta aj ceste do vlastného vnútra, o liečení vnútorného dieťaťa a objavení umelca v sebe… Tak nech sa páči, príjemné počúvanie 🙂