Deň 66 o výdaji energie

Predvčerom som vstávala o piatej a celkom intenzívne tvorila aj študovala, tak včera som to potrebovala dospať a zaradiť oddychovejšie aktivity. A tak som si dovolila spať do štvrť na deväť, volať viac ako hodinu s kamarátkou (veľmi užitočný rozhovor pre obe to nakoniec bol), vypočuť si video o hypnoterapii s praktickou ukážku (to ma neoslovilo), ísť na obed s mužom, ísť jazdiť na koni…

K práci som sa dostala až popoludní, a prežila som to bez výčitiek svedomia. Tak snáď sa mi už podarilo presvedčiť môjho vnútorného pohoniča, aby mi trochu povolil opraty 😀 . Popoludní som mala dohodnutú ešte konzultáciu ohľadom mojej anglickej stránky s kamarátkou, ktorá sa venuje technickým a strategickým veciam ohľadom marketingu. Zaujímavé veci z toho vyšli.

Na stránku sa iba zbežne pozrela, a potom sme sa bavili o tom, čo môžem robiť, ako postupovať. A hoci som si myslela, že už to mám všetko rozhodnuté a je to úplne jasné, priniesla mi ďalšie užitočné vhľady a námety. Tak sa posúvam krok za krokom. Každopádne sa chcem teraz viac sústrediť na ten anglický blog aj YouTube.

A zistila som, že keď trávim deň písaním článku v angličtine, už mi nezostáva veľa tvorivých síl aj na písanie tu na blogu. A niekedy si tu pripadám že naozaj iba si tak preberám svoje veci a asi to ani nemá nejaký veľký prínos pre ostatných. A niekedy verím že áno, ale rozhodne nie každý deň.

A tak som si včera dovolila sa uliať z každodenného písania 😀 . Síce som mala nejaké pochopenia, ktoré stoja za zverejnenie, len zase by mi to zabralo viac ako 2 hodiny to zmysluplne sformulovať. A na to som sa rozhodne necítila, ešte si to tak nejako nedosadlo a potrebovala som to „stráviť“. Takže keď manžel prišiel s nápadom pozrieť nejaký film, s radosťou som uvítala radšej takéto strávenie večera 😀

Dnes som si plánovala, že spíšem tie pochopenia z včerajšieho telefonátu, lebo celkom zásadné veci to boli a viem že mnohé z vás by sa v tom našli. Lenže som unavená a znova už som vyčerpala tvorivú energiu na dnes inak. Bola som totiž u zákazníkov posúdiť pozemok na stavbu domu z pohľadu feng shui.

A ako som pracovala na mojom vzťahu s peniazmi a pozrela sa realisticky na svoje príjmy a výdaje, aj hodnotu konzultácie už dokážem vidieť inak. Lebo okrem tej hodiny dvadsať čistého času stráveného na pozemku som strávila viac ako pol hodinu prípravou doma – pozrieť na google maps kde sa pozemok nachádza, vnímať ako je situovaný v rámci väčšieho celku a aké vplyvy tam pôsobia, a tiež zistiť podľa dátumov narodenia všetkých členov rodiny ich osobnostnú charakteristiku a zhodnotiť podľa toho vhodnosť začiatku stavby a sťahovania sa do nového domu.

A potom ešte cesta, tam a späť spolu vyše 170 km a ďalšie skoro 3 hodiny. A potom ešte doma zhrnúť písomne závery hodnotenia, ďalšia viac ako hodina. Pamätám sa, ako mi pred pár rokmi bolo trápne si pýtať 20€ za konzultáciu (spravidla to bolo viac ako hodinu) a za cestu som si rátala iba cenu benzínu, pár eur. Lenže potom som si volala ku koňovi veterinára zo Sliača, a naúčtoval mi za zhruba polhodinovú prehliadku 20€ a za cestu (tam a späť cca 150 km) 60€. A koľko ľudia platia bez mihnutia oka napríklad za prehliadku auta v servise?

A potom som si ešte zrátala (nie presne, to radšej nechcem vedieť 😀 ) koľko ma stáli všetky tie knihy, kurzy a semináre (s cestovaním a ubytovaním tisíce eur), koľko času som a energie som venovala štúdiu. Vďaka tomu dokážem teraz zákazníkovi za hodinu odovzdať množstvo konkrétnych a adresných informácií, ktoré môžu danému človeku zlepšiť život. Neplatí mi za hodinu môjho času, ale za hodnotu obsiahnutú v informáciách získaných rokmi štúdia.

A toto je u nás často nedocenené, ľudia si nevedia uvedomiť tú hodnotu. Zaužívané je, že počíta sa len to, čo sa dá uchopiť, čo je hmotné. Lenže v skutočnosti to, na čom záleží, nemá hmotnú podobu. Láska, radosť, šťastie, zdravie. Akú cenu má informácia, ktorá vám pomôže zlepšiť partnerský vzťah, alebo vyhnúť sa zdravotným problémom a mať viac energie a radosti zo života? Ale to je zase veľká téma, do toho už sa teraz nejdem púšťať 😀 . Dnes už nemám na to psychické sily.

A nedocenená je aj psychická práca, výdaj mentálnej energie. Lebo keď niekto celý deň robí na stavbe alebo v bani, tak je každému jasné že má právo byť unavený, keď vydal toľko fyzickej energie. Ale keď niekto celý deň sedí za počítačom a tvorí alebo sa vzdeláva aby mohol tvoriť, tak sa to vníma že „nemá byť z čoho unavený“, lebo veď celý deň iba sedí. Mýtus o materskej „dovolenke“ je z tej istej kategórie 😀

No nič, to tiež už nejdem rozoberať dnes. A teším sa na víkend. Písať určite nebudem, asi ani robiť čokoľvek iné pripomínajúce psychickú prácu. Radšej sa pustím do umývania okien alebo spratávania záhrady 😀