Skvelý zážitok som mala včera 😀 Radostné vzrušenie, intenzívne sústredené tvorenie vo flow, tvorivé nadšenie, ponorenie sa do svojej podstaty, objavné a-ha momenty… a to všetko som stihla v priebehu asi 3 hodín, bez toho aby som vytiahla päty z kancelárie 😀 . Môže za to Marie Forleo, presnejšie jej e-mail s ponukou.
Už som spomínala, že Marie je mojím veľkým vzorom v tom, ako robí inšpiratívne rozhovory so zaujímavými ľuďmi a podporuje ženy na ich ceste k úspechu. Mojím veľkým snom je urobiť s ňou rozhovor na môj YouTube kanál. A keby som chcela snívať naozaj neobmedzene, tak by som si predstavila, že ma ona pozve do svojho fancy štúdia v New Yorku a urobí interview so mnou 😀
Ale nechajme zatiaľ budúcnosť a zostaňme v prítomnosti (vlastne tak trochu v minulosti, aby som mohla dopovedať ten včerajší zážitok). Našla som si v mailovej schránke krátke video priamo od Marie, v ktorom ponúkla možnosť položiť jej otázku, na ktorú potom ona odpovie v niektorom z nasledujúcich dielov Marie TV. Wow, taká príležitosť, to si predsa nemôžem nechať ujsť!!
Jej videá majú státisíce vzhliadnutí, keby spomenula moje meno a nebodaj by mi aj zavolala (ako som videla že to robieva pravidelne keď odpovedá na otázky divákov vo svojej relácii), tak to by bola iná publicita ako keď ma minule nechali povedať pár slov v relácii Inkognito 😀
Hneď som začala rozmýšľať, čo sa jej spýtam, a popri tom som sa nechala unášať tou bláznivou predstavou. A bola som nadšená a šťastná 🙂 . To je veľká výhoda dostatočne bláznivého a málo pravdepodobného sna – že odpadne stres a strach z toho, že sa to nepodarí, že to zbabrem, že zlyhám, že príde sklamanie. Je to iba bláznivá možnosť, vzrušujúca hra, v ktorej nemám čo stratiť, môžem iba získať. V najhoršom prípade budem iba tam, kde som bola aj predtým 🙂
Spomenula som si, ako som už pred 2 rokmi mala podobný zážitok s Marie Forleo. Všimla som si totiž vtedy na jej Instagrame, že je na dovolenke v Taliansku. Wow, je v Európe! Tak to by som mohla zájsť za ňou a urobiť s ňou rozhovor! S bezbrehým optimizmom som sa rozhodla jej napísať správu. Spomínam si, že vtedy som ešte veľmi nevedela pracovať s Instagramom, tak som išla poprosiť o inštruktáž moju najmladšiu dcéru.
„Ale veď má modrú hviezdičku pri mene, to je nejaká celebrita! To nemá zmysel, aj tak ti neodpíše!“, okomentovala môj nápad dcéra a podávala mi mobil naspäť. „Či odpíše, to ja neovplyvním. Viem ovplyvniť iba svoju časť komunikácie. Ale ak jej nenapíšem, tak mi neodpíše určite. Takže ja si pekne urobím svoju časť, a ostatné je na nej“, podávala som jej mobil späť, aby mi ukázala, ako sa posielajú správy.
Ak nejdete za tým čo chcete, nikdy to nebudete mať. Ak sa nespýtate, odpoveď je vždy nie. Ak nevykročíte, ste na rovnakom mieste
Nora Roberts
O 2 dni mi zasvietila notifikácia o novej správe. „Uáááááááá!! Odpísala, pozri!!!“, utekala som nadšene ukázať dcére odpoveď 😀 . Čo na tom, že mi neodpovedala priamo Marie ale iba niekto z jej podpory, a nebol to súhlas s rozhovorom, iba žiadosť o poslanie bližších informácií o mne mailom! Ešte stále je tu šanca 😀 .
A tak som sa vrhla k počítaču a napísala srdcervúci e-mail o tom, že som jej veľká obdivovateľka, a keby súhlasila s krátkym rozhovorom tak že pocestujem za ňou stoky kilometrov a môžeme to natočiť kdekoľvek práve bude a zdržím ju iba na pár minút. Doteraz si spomínam, ako som v noci nemohla zaspať od nadšenia 😀 . Predstavovala som si, ako cestujem do Talianska, ako sa stretávame niekde na pláži alebo v bare a ja si rýchle rozkladám statív a mikrofóny a kladiem jej pár otázok…
Na ďalší deň mi prišla odpoveď s formulárom, kde som mala vyplniť akú mám stránku, aké profily na sociálnych médiách, koľko followerov mám, koľko ľudí predpokladám že uvidí rozhovor a tak podobne. Trochu som vytriezvela, ale stále som to nevzdávala. Vyplnila som tam tie svoje miničísla a čakala, čo bude. Na ďalší deň mi prišla odpoveď, že Marie je v Taliansku na dovolenke a majú prísny zákaz ju kontaktovať s pracovnými vecami.
Takže žiadny rozhovor. Bola som sklamaná? Bolo to všetko zbytočné? Ale to niééééé, ani náhodou! 😀 Naopak, bolo to skvelé napínavé dobrodružstvo a cenná skúsenosť 🙂
Ale späť k včerajšiemu zážitku. Strávila som asi dve hodiny snahou sformulovať po anglicky kto som, čo robím, akú mám otázku a prečo to potrebujem vedieť. Keď už som s tým bola ako-tak spokojná, skúšala som si to cvične povedať bez pozerania do papiera. Potom som si môj pripravený 5-minútový prejav cvične natočila na mobil a usúdila som, že nevyzerám dostatočne reprezentatívne, takže som ešte zašla do šatne umyť si vlasy a namaľovať sa 😀
Konečne nastal okamih, kedy som odhodlane stlačila tlačítko nahrávania. S úsmevom som spustila, akurát po minúte ma zaskočilo, že nahrávanie zrazu skončilo. Proste tá apka má kapacitu nahrať len jednu minútu, sakra! Našťastie sa ma to spýtalo, či to chcem odoslať alebo nie, čiže ešte mám ďalší pokus (alebo pokusy). Tak odznova – všetko zmeniť, prejav skrátiť, preformulovať, rýchlejšie rozprávať, pár cvičných pokusov, a môžem ísť znova naostro 😀
Keď som natočila asi tretí variant, povedala som si že lepšie už to nebude, a potvrdila som odoslanie. Natočenie toho minútového videa mi teda vo výsledku celkovo zabralo viac ako 3 hodiny: vymyslieť, čo chcem povedať, zmysluplne to naformulovať, preložiť a skontrolovať v prekladači, naučiť sa to a nacvičiť si rozprávanie vrátane výslovnosti, pripraviť pozadie, rozostaviť svetlá, umyť hlavu, namaľovať sa, nepodarené pokusy…
Šanca na úspech je minimálna. Ak mi neodpovedia, bol to stratený čas? Zbytočná námaha?? Ale niééééé, ani náhodou!!! Boli to najvzrušujúcejšie 3 hodiny za posledných pár mesiacov 😀 . A nielen to – aj tentokrát mi celá táto zdanlivo márna snaha priniesla nečakané bonusy. Lebo pokus pripraviť si niečo, s čím môžem predstúpiť pred stotisícový dav, malo nasledovné prínosy:
Keď sa na moje počínanie pozriete zvonka, logicky a vecne, uvidíte iba že som vynaložila zbytočne veľa námahy na úplnú blbosť s minimálnou šancou na úspech, proste 3 hodiny zabitého času. Pocitovo to ale boli najlepšie 3 hodiny v tomto roku! A to ešte nehovorím o šanci (hoci aj minimálnej) na splnenie môjho veľkého sna – hovoriť s Marie Forleo 🙂
Vonkajšiu realitu nemôžem ovplyvniť – všetko zavreté, ľudia nervózni, žiadny objektívny dôvod na radosť. Môžem si ale vybrať svoju vnútornú realitu – aký postoj zaujmem, na čo sa zameriam, ako sa rozhodnem že zareagujem. Ja sa zameriavam na radosť – dnes, hneď, tu a teraz, nie až potom, keď sa zmení niečo vonku alebo keď dosiahnem svoj cieľ a splním si svoj sen!
Lebo na ceste za svojím snom je najzábavnejšia tá CESTA – to dobrodružstvo, vzrušenie, nadšenie, neobmedzené možnosti a neistý výsledok, radosť z čiastkových úspechov, skúsenosti a lekcie z neúspešných pokusov… a tak sa bavím a užívam si cestu 😀 . A aké sú vaše radosti v týchto neradostných časoch? Podeľte sa v komentári 😉