Tak som konečne našla odvahu zdieľať niektoré svoje príhody zo svojho štúdia geomancie. Priznať sa, že sa rozprávam s rastlinami, vidím trpaslíkov a víly a rôzne iné ešte čudnejšie veci, nie je pre mňa práve jednoduché. Žijem v jednej domácnosti s pragmatickým materialistom, roky si starostlivo v rámci našej firmy budujem renomé serióznej podnikateľky, a teraz toto? A k tomu ešte aj kdesi v mojom podvedomí je stále zasunutá spomienka z minulých životov na to, ako ma už raz za to isté upálili, a aj keď vedome viem že dnes mi to nehrozí, podvedomiu nevysvetlíte 😀
Posolstvo od ruže
Jeden zo seminárov sa odohrával v krásnej a pestrej permakultúrnej záhrade plnej rôznych kvetov, stromov, byliniek, zeleniny a ovocia. Zadanie bolo „jednoduché“ – nájsť si rastlinu, ktorá si nás pritiahne, a komunikovať s ňou.
Pritiahol si ma krík ruže, veľký a celý obsypaný kvetmi. Rástol tak trochu na okraji a čiastočne pod stromom, kvety neboli nijako výrazné farebne ani tvarom, vyzeralo to skoro ako obyčajná divá ruža.
V rámci nadviazania komunikácie som teda ruži v duchu položila otázku:
„Prečo si ma pritiahla?“
A moja myseľ mi pohotovo pripravila odpovede v štýle že asi tiež chcela mať trochu pozornosti, lebo zrejme tu na kraji pod stromom jej veľa nemá, že asi závidí kvetom tým čo sú v strede záhrady, nad ktorými sme obdivne ochkali. A že možno jej je ľúto že je len obyčajná divá ruža, žiadna mimoriadna extra sorta. Lenže potom som konečne myšlienky vypla, a naladila sa na ružu.
A vtedy som odrazu vedela!
Ružu by ani nenapadlo, že by mala byť iná alebo na inom mieste. Vie, že je v poriadku tam, kde je, a presne taká, aká je. Vie, že je to tak v poriadku, dôveruje Vesmíru, že je všetko tak, ako má byť.
Uvedomila som si, ako my ľudia nezmyselne stále riešime veci, ktoré v skutočnosti treba len prijať. Svoju postavu či váhu, ľudí okolo seba, svoju situáciu, svoje rozhodnutia, to večné „čo by bolo keby“…
Ruža proste len napĺňa svoje poslanie tým, že vyrástla na svoj plný potenciál, tam kde je, taká aká je. Jednoducho JE.
Mala som pocit, že má charakter krásnej ženy, ktorá vie, že je krásna a rada si vychutná pozornosť ostatných, ale keď ju práve nemá, nijako ju to nezneisťuje. Vie, že to nemá žiadny vplyv na jej hodnotu, nepotrebuje potvrdenie od ostatných, je si vedomá seba, uvoľnená a neviazaná. A tak posolstvo, ktoré som prijala od ruže (alebo pre realistov povedzme že pochopenie, ktoré mi prišlo počas posedenia pri ruži s vypnutými myšlienkami 😉 ) by znelo asi takto:
Buď si viac vedomá sama seba. Si v poriadku taká, aká si. Si dosť dobrá, si dokonalá. Všetko je ako má byť. Všetko čo zažívaš je v poriadku. Všetko, čo sa ti deje, je pre tvoje najvyššie dobro, sú to presne tie skúsenosti, ktoré potrebuješ k tomu, aby si naplnila svoje poslanie a dosiahla svoj plný potenciál. Prijímaj s dôverou všetko, čo prichádza. Uvoľni sa, stačí iba BYŤ, prežiť každý okamih naplno a vedome.
Kto by bol čakal od „obyčajnej“ ruže toľko múdrosti? Skúste aj vy niekedy zájsť do prírody, postaviť sa k stromu alebo inej rastline, ktorá si vás pritiahne, vypnúť myšlienky a iba byť, a uvidíte, čo sa stane 🙂
Ak si to zvyknete robiť pravidelne, začnú sa vo vašom živote diať zázraky. Neveríte? Vyskúšajte, a dajte mi potom vedieť 😉